Keď dieťa odmieta ísť do materskej škôlky

Väčšina detí pri nastúpení do materskej škôlky pociťuje v priebehu prvých dní silný strach z odlúčenia od svojich rodičov. Ten sa najčastejšie prejavuje tak, že dieťa nechce odísť z domu alebo vykazuje nevôľu vkročiť do materskej škôlky. Nezriedka to je sprevádzané aj krikom, plačom a niekedy dokonca hádzaním sa o zem či kopaním.

Situácie, keď dieťa, odmieta ísť do materskej škôlky, sú pre rodičov nesmierne náročné a nezriedka stresujúce. Rovnako to však platí aj pre nováčika v predškolskom zariadení, ktorý bol zvyknutý tráviť čas v kruhu svojich najbližších a v domácom prostredí.

Je celkom prirodzené, že mamičky a oteckovia túžia, aby sa ich ratolesť čo najskôr adaptovala. Nejestvuje ale žiadny zázračný návod, pri ktorého dodržiavaní by všetky deti prichádzali do materskej škôlky šťastné a spokojné. Na druhej strane však existuje niekoľko odporúčaní a usmernení, vďaka ktorým môžeme dieťaťu pomôcť ľahšie zvládnuť tento zložitý proces zaradenia sa do materskej škôlky.

1. Proces adaptácie

Je dôležité, aby sa rodičia snažili dieťa čo najviac vnímať a vciťovali sa do toho, čo práve prežíva. 

Dieťa, ktoré nastupuje do materskej škôlky, musí čeliť mnohým novotám. Ocitá sa v neznámom prostredí, naokolo je množstvo cudzích detí a v neposlednom rade sa dostáva do styku s novými osobami, ktoré sa o neho idú starať. Okrem toho, vstup do predškolského zariadenia vyvoláva aj zmeny návykov, na aké bolo doteraz zvyknuté.

Na to, aby sa dokázalo dieťa adaptovať všetkým novinkám, potrebuje patričný čas. Nové prostredie, budúcich kamarátov a pani vychovávateľky musí najprv spoznať a dospieť k pocitu, že je na bezpečnom mieste, kde mu nič nehrozí, aj keď s ním nie sú jeho milovaní rodičia.

Niektoré deti dokážu proces adaptácie zvládnuť za veľmi krátku dobu, iné na to potrebujú dlhšie obdobie. Záleží teda individuálne od každého dieťaťa, ale vo všeobecnosti platí, že približne v rozmedzí 2 – 6  týždňov sa malý žiačik adaptuje a počiatočné problémy pominú.

Je veľmi dôležité, aby sa rodičia s dieťaťom rozprávali o tom, čo prežíva. Mali by cielene hľadať to pozitívne, čo v materskej škôlke v konkrétny deň zažil. Práve na tom totiž dokáže rodič ďalej stavať. S dieťaťom treba komunikovať, pýtať sa ho, čo robilo, či si našlo kamaráta, čo sa mu páčilo, s akými hračkami sa prebavilo, čo ho zaujalo a pod. Cieľavedome v ňom treba oživovať to pekné, čo prežil, a občas mu to pripomínať.

2. Rodičovská úzkosť

Nejeden rodič, ktorý dáva dieťa proti jeho vôli do materskej škôlky, prežíva úzkostné stavy. Nezriedka má pocit viny a nedôvery, je nervózny a pod. a toto všetko sa, žiaľ, zvyčajne prenáša na jeho ratolesť. Výsledkom je, že v dieťati sa buduje ešte väčšia neistota a skľúčenosť. Z tohto dôvodu je preto nesmierne dôležité, aby bol práve rodič emocionálne silný.

V okamihu, keď dieťa nechce ísť do materskej škôlky, musí mamička alebo otec pôsobiť sebaisto a presvedčivo. Nesmie podľahnúť nárokom dieťaťa a vzdať sa mu napríklad tak, že ho dnes výnimočne do predškolského zariadenia nedá. Ak ustúpi, dieťa okamžite pochopí, že svojím správaním dosiahlo to, čo chcelo a v budúcnosti to bez váhania skúsi opäť.

3. Lúčenie

Aj napriek tomu, že to v skutočnosti rodič veľakrát necíti, je dôležité, aby pri lúčení s dieťaťom pôsobil veselo. Pozdrav musí byť rýchly, obzvlášť v momentoch, keď sa jeho ratolesť zdráha vstúpiť do materskej škôlky. Totižto, dlhé lúčenie nezníži žiaľ, ktorý dieťa v danej chvíli prežíva. Naopak, ako už bolo povedané, ak vidí a cíti, že rodič má výčitky svedomia, narastá jeho vlastná úzkosť.

Niekedy sa stane, že mama alebo otec sa v napätej situácii so svojou ratolesťou  nerozlúči a radšej sa rýchlo poberie preč. Odísť nepozorovane bez rozlúčenia je však veľmi nesprávne a v dieťati to vyvoláva len väčší zmätok.

Pri lúčení je tiež dôležité, aby rodič povedal dieťaťu, že sa pre neho v presne dohodnutý čas vráti. Samozrejmosťou ostáva, že toto slovo aj musí dodržať.

Je veľmi pravdepodobné, že stav, keď dieťa odmieta ísť do materskej škôlky, sa s istým časovým odstupom zmení. Ak ale pretrváva dlhšie obdobie, je namieste, aby sa rodičia s týmto problémom obrátili na odborníka.